tag:blogger.com,1999:blog-4106215211896323377.post2975998628117021847..comments2024-03-19T02:17:45.548-07:00Comments on Tiny Cosmoss: ° Bubbles ° ... alebo nevidenie...Tinyhttp://www.blogger.com/profile/13244229657395724951noreply@blogger.comBlogger1125tag:blogger.com,1999:blog-4106215211896323377.post-49471936756981604832011-07-25T07:09:55.967-07:002011-07-25T07:09:55.967-07:00Zatiaľ na tento skutočne veľmi zaujímavý článok, k...Zatiaľ na tento skutočne veľmi zaujímavý článok, ktorý je aj o mne, nikto nereagoval, a tak sa ujímam klávesnice a niečo (snáď) zmysluplné napíšem ;)<br /><br />Bubliny sú zaujímavý fenomén. Zdá sa mi, že rôzni autori mu dávajú rôzne mená - frame of reference (referenčný rámec) alebo box (škatuľa) - preto, keď sa niekto dokáže pozrieť sa svet akoby z nadhľadu mimo bubliny spoločnosti, povie sa, že "he has out-of-the-box thinking" - doslova "myslí mimo škatuľu". V každom prípade si bublinu predstavujem ako svet, kde všetko funguje, ako má. Je v nej pokoj, bezpečie, všetko dáva zmysel, ideálny svet...až na jednu "malú" chybičku krásy. Tento svet nie je ani celostný, ani nereprezentuje celok a ak v nej človek zotrvá pridlho, prestane rásť.<br /><br />Ja sám som si tento jav párkrát v živote zažil. Opakovanie sa mi stalo, že som mal niekedy pocit, že už mi je všetko na svete jasné. Tento naivný pocit bol pre mňa pravdivý preto, že mojim svetom bola práve tá bublina, v ktorej som sa nachádzal. Znamená to, že som bol pripravený na ďalší krok. A tak za pár dní/týždňov som bol zo svojej bubliny vystrčený von do neznámeho sveta, kde veci nefungovali tak, ako som bol zvyknutý. Ale moja bublina sa zväčšila. A keď som si na tento svet zvykol a cítil som sa v ňom bezpečne, môžete hádať, čo sa za pár okamihov stalo.. ;) Tieto osobné katastrofy pre mňa znamenali a znamenajú míľniky rastu. Toto poznanie mi však tiež naznačuje, že tento proces sa nikdy neskončí. Pre svoj život samozrejme potrebujeme aj bezpečie, aj rast. Pre človeka je však podľa mňa dôležité, aby v kritickej chvíli obetoval časť svojho bezpečia v prospech rastu a nie naopak.<br /><br />Samozrejme súhlasím s tým, čo Tinka napísala v článku, že je len dobré, že nevieme všetko. Väčšina populácie by sa zrejme nedokázala ľahko vyrovnať ani s poznaním, čo všetko sa deje v Afrike a Ázii a tobôž nie s tým, že by to mala niekedy zažiť. Na druhej strane mám dojem, že rozsah a hĺbka kolektívnych problémov ľudstva je čiastočne spôsobená tým, že naše bubliny sú stále pomerne malé. Navyše, reakciou väčšiny ľudí na nebezpečný "vonkajší" svet je snaha zotrvať vo svojom bezpečí, čo vytvára bludný kruh a celkový problém sa prehĺbi. Sme totiž "chránení" aj pre poznaním, že za problémy ľudstva sme kolektívne zodpovední aj my. Som idealistom a vidím, že na Zemi je stále viac ľudí so stále väčšou bublinou. Čím viac rastúcich ľudí bude, tým väčšie zázraky sa budú medzi nami diať - vo vzťahoch, v národoch i medzi národmi. To všetko je však len vedľajší efekt rastu, ktorý je radosťou sám osebe (aj keď sa často rodí z bolesti.) <br /><br />Aj väčšie bublinky sú fajn.<br />Sú čarovné.<br />Sú všakovaké.<br />Rôznofarebné.<br />Každá je iná.<br />KRÁSNA...<br /><br />(...prechod z menšej do väčšej síce nie je nič moc, ale za tú KRÁSU CELKU to všetko určite stojí ;)Peter Ščigulinskýhttps://www.blogger.com/profile/18033354807733030191noreply@blogger.com