Potecha..

Potecha a útecha je potrebná a nevyhnutná.. Najmä vtedy, ak žena nie je ok. Chápete?

A preto sa potrebujem vyjadriť, že je naozaj ťažké nosiť krátke vlasy.. Fakt.. Neviem, čo s nimi..

Snažím sa prispôsobiť situácii a nosiť vlasy nakrátko (vyzerajú dlhšie ako reálne sú) bez mojej tendencie ich prelakovať a pretupírovať, (nehovoriac o variáciách s kvetmi, ktoré ma už nebavia), a zisťujem nedostatok sponiek do vlasov a podobných nepotrebností, ktoré mi pomôžu skrotiť najmä ofinu.. Zbytočne ale lamentujem, neostáva mi nič iné, ako sa prispôsobiť, takže sa vraciam späť k ľudskej prirodzenosti, adaptácii a inšpirácii.. :)

                           Vzdávam sa, idem si Vás krátke vlasy podmaniť..  Zmenám zdar!
                    Hovorím si, že nikdy vopred nevieme, čo prinesú, možno ani ja to zatiaľ neviem :)
                  (najskôr ma niekto z rodiny vyhreší, že riešim takéto veci pomimo iných, dôležitejších ;)

Chystám sa, chystám pre Vás..

                                                               Burzu všakovakostí!!!

Vlastných kníh, vecí, oblečenia, ktoré som nemala na sebe viac ako raz, pretože.. i to sa stáva..
Veci, ktoré si človek kúpi v chvate nákupného ošiaľu potom nenosí, lebo si uvedomí, že to skrátka nebolo určené Jemu/Jej.. Kníh, ktoré by možno viac poslúžili iným.. Doplnkov, ktoré nie sú akosi pre mňa a všeličoho iného, všakovakého.. Niektoré ponúknem zadarmo, za niektoré si vypýtam symbolickú sumu.. Najmä však, potrebujem si pretriediť a upratať skriňu i hlavu.. a tak sa pýtam..

                                                               Anyone interested? :)

Ako dopadnem.. #2.

..keď je svet navôkol (alebo vo mne?) taký "busy", že nie som skoro rok (ešte stále) zapísaná v Univerzitke a nestíham svojím blízkym i vzdialenejším odpisovať na správy, že žijem, i keď akosi nestíham nič okrem nestíhania.. Reset hlavy č. 2 je napriek tomu v procese, tuto prvé výsledky, nehovoriac o nových vlasoch, ktoré sú podstatne kratšie ako táto Tiny žena bola zvyknutá..  

Ďalšie verím, očakávajte vo svojich emailových schránkach všetci tí, ktorým dlžím odpovede..

(p.s. ešte to so mnou prosím vydržte, snažím sa lepšiť, no ide to pomaly)

Black and white..

With many situations and people I used to say that although there are black and white colours, situations, attitudes and opinions, I prefer to see them in a rather coloured way, meaning differently than black and white. And where do I end up?

Realising that truly knowing what is black and what is white is a nice feeling actually..

Hrajkanie sa od Hermèsa... #3

Lebo toto je vlastne ono!!!

Túto časť som spoločného šatníka s Mužom som veru ešte nevyužila..

Je načase...

p.s.1 čas je predsa vždy vtedy, keď má mať niekto skúšku zo sexuológie a namiesto učenia hľadá inšpiráciu na všetkých iných miestach len nie v konkrétnej knihe :)

p.s.2. ak nájdete taký tepaný náramok zo surového striebra, určite si prosím link alebo i hotový kus  prípadne :)

Tradície napokon boli..

a nie hocaké.. Keďže k nám netradične na Veľkú noc zavítal náš ocko, ako správny východniar nás i potešil hneď v úvode bielym koláčom a skvelými klobáskami.. Čo Vám budem hovoriť.. V takých chvíľach sa neobmedzujeme.. Veď nás to i zmohlo.. Aby ste ale videli, o čom som Vám to písala, ponúkam tohtoročný výber..

Napriek tomu, že tieto sviatky nie sú o jedle, v našej rodine sa láska prejavuje jedlom, varením, spoločným trávením času popri všetkých tých chutných vôňach, spoločným trávením ako takým..
Výsledok neprezrádzam, ale v týchto dňoch si vďaka rôznym veciam uvedomujem najmä to, že každý kraj, iný mrav a každá rodina, iné zvyky.. No predsa Diversity.. :)

Ako ste trávili- trávite tieto sviatky Vy?

Tradície..

Tradície.. koľko by som toho vedela napísať o tom, kde mi vadia a kde nie.. Niekedy som bola proti všetkému tradičnému, ale keď som sa včera dozvedela, že v Bratislave ani nevedia, čo je to náš východniarsky veľkonočný koláč, prišlo mi clivo..

Za hlukom v bytovke, ktorý býval počas sviatkov, za prehýbajúcimi stolmi u všetkých susedov, za veselosťou, za gaučami, kde sme sa všetci tískali, historkami a vtipnými príbehmi, ktoré vedel u nás rozprávať iba jeden človek, za nami, pištiacimi ženami a litrami vody, ktorá sa liala schodmi, keď sa u nás v bytovke polievalo, za korbáčmi, za životom v minulosti.

Rýchlo ten čas letí. Rýchlo. Ani som sa nenazdala, a je na mne robiť cviklu s chrenom, zemiakový šalát, lososa, piecť koláče, hostiť, upratovať vlastnú domácnosť. A tak, uvedomujúc si zmenu všetkých okolností, idem variť a piecť. Idem robiť Veľkonočné sviatky. 

Napriek tomu, že nám ich všetkým pripravil niekto iný, kvôli Nemu je tento čas taký vzácny.

Vravela som Vám..

že o mne jedna skvelá žienka vlastne písala na blogu?

Áno, áno..
Ďakujem jej týmto veľmi, s poriadnym oneskorením, ale predsa..

Takže.. odporúčam navštíviť http://dedededenise.blogspot.com/#!/2011/11/kozmopolitne-kozmicka-tina.html z čias dávnych pradávnych a neskončite iba pri tom!!!

Tiger za kocúra..

Áno.. aj ja sa čudujem ako sa to vlastne celé zbehlo. Chceli sme kocúra.. Nechceli.. Ja som nechcela, on chcel, potom ja áno, on nie. Alibi máme každý na isté obdobie vlastné a ako to dopadlo. Je náš.

Kocúr. Z Filipka sa za niekoľko mesiacov stal bojový tiger, chlpáč, podľa Kaja obluda, príšera, srstnáč, packoš, kožušník, kožušinové zviera, KOCÚR kocúrovský. To je on, nášho bytu šampión.

Dnes som pri rozhovore s Marínou nevedomky použila vetu, ktorá sa prelína celým Emerging Adulhood-om, že sme sa aspoň naučili, čo už nie a čo áno, budeme vedieť nabúdúce. V kocúrovom prípade sa to strieda. Ostáva však podstatný fakt, že nabudúce sa už rozhodnem vopred, či chcem bežať s kocúrom na veterinárnu pohotovosť o polnoci, lebo náš kocúr sa rozhodol, ako sa niektorí naši blízki vyjadrujú, spáchať samovraždu. Ako to bolo vie už len on sám, v každom prípade ale cez deň skákať zo štvrtého poschodia nezvykne. (počujete ten obranný postoj, áno?) 

A tak neviem, čo vlastne napísať. Veterinárna pohotovosť lepšie vybavená ako v bežnej nemocnici, sono brucha do desiatich minút, rentgeny a infúzie. Mali sme doma noc bez kocúra, vyskúšaný adrenalínový stav v páre do budúcnosti a bolo to zvláštne. Že sme si ho vzali a bola to chyba? Možno. Ja si ale kocúra ľúbim. Keď bude možnosť, dopriala by som mu obrovskú záhradu, kto vie, koho v nej bude naháňať. Kým mu tú záhradu zaobstaráme, držte palce. Je sa čo učiť od drziaka, obľubuje najmä drzosť a hravosť, ale aj tú treba. A tak si hľadiac naň hovorím, že na hraní sa vlastne nie je nič zlé a je čas sa učiť zo všetkých strán.

Black inside and yet.. #2..colors outside..

Little piece of non-art, just consider the weird wall. But still it is life with its surroundings.