Niekedy stačí málo...

Poriadok.

Možnosti sú possible... nečakané...

Taká bola ponuka pri stavoch vecí.

Love it,
Change it,
or
Leave it.
Or.
Hate it.

But.
Be aware.
If you hate without moving, you are a victim.
Victim of your hatred, of pretentious helplessness.
Please consider your options, attitudes and decide again.
You do not need to be a prisoner inside yourself.
Love, k.

Vizuálne poteší... akokoľvek...

Pozdravujem týmto dizajnérov a stránku www.net-a-porter.com. Prosím doprajte si tento týždeň niečo pekné, niekedy sa musíme i sami potešiť.

Oslava TEBA, oslava slobody ...

... Toto je sľub o odhalenom chrbte ... abstraktný ... ale platí ...

Reset a pracovná etika ruka v ruke...

Zo strednej školy si toho pamätám dosť. Najmä preto, že to bolo pre nás všetkých skvelé, plné a činorodé obdobie. Pamätám si aj to, že nás učili, že slovo set je v angličtine asi najviac používané. Existuje toľko spojení a významov, ktoré set môže opisovať, že ním postupne viete opísať možno väčšinu vecí, ktoré sa dejú vo vašom živote. A preto pokračovaním svojho "setovského", asi" "nastavovacieho" obdobia, mi prichádza na um mnoho vecí. Niektoré súvisia i s tým, čomu sa budem tento rok venovať v škole. Pracovnej etike, oddanosti a záväzku k práci, dospelosťou.

Keď som počula slovo pracovná protestantská etika, vedela som, že som na poli neoranom. Je to koncept, ktorý zdôrazňuje prácu ako základnú povinnosť, ktorá je človeku daná od Boha. Usilovná práca, oddanosť povolaniu a asketický život boli základné hodnoty, ktoré hlásal kedysi Luther. Fajn povedané ale pre mnohých zastarane znejúce. V dnešnom svete sa preto protestantská etika preložila do slova work commitment, záväzok, či oddanosť práci. Je to akési psychologické prepojenie medzi človekom a jeho povolaním.

Prvé štúdie v tejto oblasti boli vedené dvoma smermi. Jeden skúmal emocionálnu väzbu k práci, druhý osobné investície podmieňujúce zotrvanie tam. Záväzok k práci je vec nie jednoducho opísateľná. Má akoby tri zložky: afektívnu–vzťahujúcu sa k emocionálnej väzbe zamestnanca a k oddanosti práci, ďalej to je akoby záväzok kontinuity, zotrvávania– znamená uvedomovanie si ceny spojenej s eventuálnym opustením organizácie a tiež tam bola i normatívna troška, ktorá sa vzťahuje k pocitu povinnosti zostať členom organizácie a pokračovať v zamestnaní. Je to také tri v jednom..

Ako každý človek, ktorý je zvedavý som sa preto pustila s vervou do svojej práce a začala som sa učiť novým veciam. Fakt novým. Prišla som na to, že učenie sa je fajn práca, ale ak môžem popri študentskom učení robiť i niečo iné a pridám k tomu prácu, ktorá je prínosom pre mňa, a pre ktorú som prínosom ja, je to fajn pocit. Asi to bude tá afektívnosť. Dobrý pocit. Niekedy i nahnevania. Výbušné, ale úprimné. Asi ju ešte ľúbim. Normatívnosť ešte nezažívam úplne, ale tvorí sa. Kontinuitou bude asi to, že chcem naďalej dávať, vrátiť to, že dostávam tak mnoho. Hm. No ok. Aspoň kúštiček, ktorý som schopná dať. Ale veď on porastie! Len ideálne nie do šírky :) I keď to možno nie je dávanie a rast na takom stupni, ktorý už iní dosiahli. Preto sa mi žiada pripomenúť sebe i Vám jednu vec.

VŠETCI SA UČÍME. Je len bonus, ak pri tom i ostávame a pokračujeme. Tí, ktorí to nechcú, často ostanú na jednej úrovni. A to je nuda. Rutina. Alebo akokoľvek. Stagnácia je však istá. A preto radšej choďte ďalej, vracajte sa k vďake za čas, ktorý máte, dávajte si ciele a výzvy. Je fajn ak ich máte, aspoň sa budete mať od čoho odraziť, keď sa budete strácať v tom poli neoranom. A tých je dosť. Pre každého jeho iné, vlastné, na mnohých frontoch. Možno je to pole i také orané, že si treba vybrať nové. Kto vie, každého odpoveď je iná. Ale odpoveď je iba vtedy, ak je otázka.

Preto Vás prosím "akciujte" a buďte akční, reagujte, pracujte, tvorte. Ak Vás nemotivujú iní, robte to vy. Koniec-koncov, robíte to pre seba. Aby ste porástli a popri tom i vaša práca. Možno si zasaďte strom alebo kvietok, nech vám to pripomína záväzok. K sebe a k tomu, aby ste boli v niečom z času na čas iní. Veď zmena je život. A preto je tento víkend venovaný Filipovi. Kocúrikovi, ktorý mi bude pripomínať, že mám Filipa, i keby si to ostatní nemysleli. Je krásny. Hlava mi vypína a resetuje. Vďaka Bohu, že sa nám myslenie mení a môžme resetovať v časoch, keď potrebujeme oddych a odstup. Oddychujte i Vy. A potom hor sa do práce, činorodosti, rastu. Nech sme malí, ale veľkí zároveň.

Mindset, alebo ako si nastaviť hlavu...

Snažila som sa TO nájsť na nete.

Chcela som totiž instantný návod. Ako inak.
Ako meniť názory a nazerania na veci.
Chcela som vedieť, čo tomu napomáha.
Niekto možno povie, že stačí otvorená myseľ.
Ja som chcela viac, ale možno i nechcela.
Na pochopenie stavu veci mi stačila sekunda.

Došlo mi, že som len potrebovala odpoveď. Na to, kde som ja.
Snáď som sa našla a vidím dobre.

Aha, ešte tá odpoveď.

Love what you do.
That’s it.
Do your tasks with love.
If you have this mindset, you will no longer feel the tasks as chore.
Instead they will be something you happily do. They will be fun.

Tak som ostala pri základoch.
Niekedy je to celé možno iba o DÁVANÍ ŠANCÍ.

Idem na TO.
TAM.
Držte palce.
Základy sú fajn.
Bez nich to nepôjde.

DEAR MINDSET, WILL YOU MIND MINDSETTING?



p.s. číslo 3000 návštevníkov blogu už padlo, ďakujem a teším sa!

Vkus na zakusnutie...

Chcela som Vám písať, pred týždňom.

Vyjadrenie k móde.

Ale som nie.

Lebo, že budem za obmedzenú.

Dnes ráno mi však káva zachutila.

Neukážem shock-value fotky, ktoré bežne nachádzam na blogoch.

Radšej Vám ukážem, o čom to celé je.

O čom je vkus pre mňa.

O nepremýšľaní a prirodzenosti.

O hravosti.

O ľahkosti bytia.

O tom, že"v jednoduchosti je krása" a štýl sa rodí v jej kolíske.

A napokon o tom, že šaty človeka nerobia.

Vždy musí z pozadia šiat žiariť ČLOVEK.

Iba vtedy si poviem, že HEJ.

TOTO JE ONO.

KRÁSA.