..v nebi.. hovorievali ľudia okolo mňa v detstve.. Ten zvláštny druh skepticizmu či realizmu, (či skúseností?) som vtedy nechápala a pozerala som sa na ľudí naokolo ako na veľmi smutných a poničených životom akosi.. Keď som opäť balancovala ďalší rok za sebou, nechápala som ako sa tak veľa vecí dá stihnúť. Nové začiatky, rozlúčky s vzácnymi, trápenia, honba za vetrom nebývalá. Až som bola prinútená sa zastaviť. A stíchnuť. A počúvať. A boriť sa sama z vecami.. Prekonávať strach z nového.. A na niečo som prišla.. Prežila som to. Niektoré z tých ťažkých vecí, ktoré som si myslela, že ma položia, som celkom zvládla.. A niektoré veci, ktoré tak prehnane riešime naozaj nie sú až tak dôležité.. Tak veru tak..
No comments:
Post a Comment