“PARADOXNÁ INTENCIA”, humorný odkaz V.E. FRANKLA

Paradoxne, poviem Vám (alibisticky) prečo mi paradoxná intencia nie je veľmi po vôli. Máte pocit, že sa od trémy potíte tak, že z Vás tečú litre potu alebo sa červenáte niekoľko desiatok ráz do dňa a neviete to ovládať? Máte strach z výťahov alebo ľudí alebo hocičoho iného? Predstavujete si situácie, ktoré by ste rozhodne nechceli zažiť? Potom je technika paradoxnej intencie práve pre Vás.

Bojíte sa niečoho, neviete niečo ovládať... Mnohokrát to býva o ľuďoch, s ktorými nechcete byť v kontakte. Ľudia, ktorých sa obávate, ktorých nechcete vidieť alebo stretnúť, ani s nimi mať nič iné. Napriek tomu sa však Vaša myseľ zaoberá myšlienkami a predstavami o hororových situáciách, kedy by sa Vám presne TOTO isto-iste stalo a Vám už je úzko. Niekto by to nazval sociálna fóbia, niekto anticipačná úzkosť. A Vy sa iba snažíte niektorým ľuďom alebo zážitkom vyhnúť. A predsa.. Ak je tá úzkosť nepríjemne nepríjemná, odborník Vám môže navrhnúť vyskúšať si tento strach v praxi. Metaforicky sa s ním pobiť, pozabávať sa na ňom, postupnými krokmi si zo seba i z „toho“ strašiaka spraviť srandu... A práve táto technika spočívajúca v snahe vzdorovať strachu sa nazýva paradoxná intencia...

Aký je teda postup?

Ak máte dobrých kamarátov a chuť vyskúšať si liečenie na vlastnej koži najprv sami so sebou, tu je zopár návrhov, ako sa popasovať s malými strachmi, úzkosťami a výzvami... Stačí si vziať dobrého kamoša, ktorý má zmysel pre humor, a povymýšľať spoločne mini-krôčiky i obrovské míľové kroky ako prekonať konkrétnu obavu, strach a potom už len ísť spoločne do toho...

Áno. Otázka „prečo by som mal” môže vyvstať úplne prirodzene. Frankl tvrdil že naše predčasné obavy (anticipačná úzkosť) nás robia zbytočne pasívnymi a brzdia nás v živote. Úzkosť z neželaných vecí sa postupne zvyšuje a to ničomu nepomáha. Paradoxná intencia ako technika mobilizuje schopnosť seba odstupu tým, že človeka zbavuje DOMNELEJ podriadenosti veciam či ľuďom, ktorých sa obáva. Odborné študentské okienko by to popísalo takto: „Paradoxné priania (mobilizácia schopnosti seba odstupu) vedú k obmedzeniu prežívania emócií strachu (úzkosť a obavy miznú). To vyvoláva ústup fyziologickej hyperaktivácie (na úrovni mozgovej kôry sa prejavuje negatívny posun v úrovni elektrickej aktivity, na úrovni vegetatívne riadených orgánov je to ústup „poplachových“ reakcií), čo sa prejaví celkovo harmonizáciou diania, zvýšením výkonnosti, dodaním odvahy a upevnením postojov, sebadôvery i základnej dôvery, ktoré sú akoby základmi slobodnejšieho vyrovnávania sa s nárokmi a úlohami života. Pomocou „paradoxnej intencie“ klienti zisťujú, že sa im vôbec nestalo to, čoho sa obávali.“

Tak teda... Ako by to vyzeralo... Potíte sa vo výťahu či v uzavretých priestoroch úplne a veľmi? Vašou úlohou bude vypotiť liter potu za 10 minút a musíte sa naozaj snažiť! Počula som príbeh ženy, ktorá si našla nejaký mrakodrap a šla sa potiť tam... Bojíte sa, že sa budete červenať? Predstavujte si danú situáciu a snažte sa červenať z celej sily! Možno zistíte, že aj človek sa môže červenať iba do istého stupňa...

Môže to znieť nadľahčene, ale vtipné to nie je...Podstatou tejto techniky, či stratégie nazerania na veci je naučiť sa hľadieť strachu do tváre. Píšem o tom, pretože to pomáha. Vraj na 80-90%. Potom sa to oplatí vyskúšať, nie? Trocha výziev nezaškodí, aj keď, ako si vravím ja, „všetko má svoj čas“...