Ako chutí Egypt..

sa dozviete už čoskoro..
len sa najprv potrebujem dospať, ochladiť a nejako spamätať, že to tak rýchlo ubehlo..
 

Bratislava prekvapuje..

 

Tak takéto niečo ste mohli v Bratislave hľadať doposiaľ iba márne, priestrannú cukráreň, nádherne presvietenú a plnú kvalitných zákuskov a dobrej kávy.. Kto uhádne, kde sa nachádza???
P.s. nie je to priamo v centre, tí, ktorí tam bývajú prosím našepkajte, stojí to za to!!!
Alebo viete nebodaj o ešte lepšej konkurencii?
Sem s tipmi!!!

P.s.2.Čoskoro sa mimochodom môžte tešiť na pokračovanie sérií "Ako chutí..".. tentokrát to bude Egypt!!!

Simple as that..

                                                   

                                                                      are the days of my life..

                                                                             maintentant..

Lesson learned..

"Man is buffeted by circumstances so long as he believes himself to be the pawn of outside conditions. But when he realizes that he is a creative power, and that he may command the hidden soil and seeds of his being out of which circumstances grow, he then becomes his own master."



I recently made rather stupid decisions.
I took a job just for the money,
I let myself forget about my health,
and.. I stopped listening..



The result.
Inactivity in many areas, stagnation and boredom, chilling out before having a reason to chill out after..



When I learn that the beauty is found in simplicity, love and mere action is a mystery, for now I believe that keeping reminding myself this is useful at least a bit..

And fortunately, some decisions are neither definite nor irrevocable. 
I kind of saved myself before myself.
Thank you myself.

Športu zdar..

Tuším už ani nemôžem povedať, že tento rok bol iný, než len prelomový, keď si spätne prejdem, čo všetko sa udialo. Zmena práce, ešte ok. Dovolenka po dlhom čase, tiež ok.. TO, že začnem šoférovať (aj keď bojujem doposiaľ, nebojte sa) už bolo menej pravdepodobné,  ale to, že ja začnem robiť zimné športy, to prekvapilo i mňa samotnú, keďže viem, ako dlho som sa vedela vyhýbať tomu, že človek v zime dobrovoľne ide do zimy. 

A tak som zrazu minulý týždeň po celozimnom učení sa lyžovať (najmä v Rakúsku, podravujem susedov) zrazu stála na Lomnickom štíte a vravela si, že čierna zjazdovka je len čierna a že to nejako musím dať. Dala som, takže všetka česť, samozrejme, nešla som ako tie lietajúce deti dole svahom švihom vetra. Predsa len máme gravitačné ťažiská niekde inde :) Príroda bola krásna, fotky ostali nádherné, len tie plavky som si zabudla, ináč by ste možno mali i cenzurovateľnú verziu :).

A keďže to nebolo všetko, akosi sa stalo, že som zrazu šľapala hodinu smerom hore do rakúskych Álp, aby som sa potom mohla začať učiť na obrovitánskej planine, o čom je kiting, v tomto prípade konkrétne snowkiting. Niežeby som to už ovládala, ale snaha bola.   

Výsledok je, že kiting je o mnohých veciach, najmä však o tom, že máte počúvať, čo Vám iní hovoria, že treba robiť. :) Ináč Vás vietor vyváľa v snehu ako mňa. Za odmenu Vám potom môže byť už len varené vínko a vedomie, že idete dole tým istým tvrdo vyšľapaným kopcom na sánkach (nebudem Vám hovoriť, že i tam som sa bála, veď som sa nesánkovala dlho predlho), bola to každopádne sranda. Tak isto ako aj korčuľovanie po prvýkrát a aj prechádzky po zasnežených pláňach. Napriek tomu, že to studené počasie sa nám tu akosi dlho držalo musím povedať, že tento rok to celkom stálo za to. Naučila som sa, že všetko sa dá spríjemniť ak sa chce a taktiež i krásy prírody sa dajú obdivovať z iných strán ako sme doposiaľ naučení.

Ako chutí Izrael #4.. Eilat

Aby sme si uzavreli kapitolu o Izraeli, ponúkam Vám ešte jeden náhľad do sveta mimo slovenskej reality, na kúsok zeme, ktorá hraničí z Egyptom a Jordánskom takmer na dohľad, na mestečko Eilat, kde sa ľudia chodia radi kúpať, najmä v lete. Izrael ako taký je pestrý a preto sa nečudujte, že sa oň bijú všetky národy. Môžete tam nájsť množstvo prírodných bohatstiev, púšť, zeleň, históriu, obchodné cesty a rozmanitosť kultúr. Okrem iného ešte tri moria, ktorých teplotu sme mali možnosť si vyskúšať i v zime. A v tom poslednom, červenom, to bolo fajn asi úplne najviac. 

Kto by sa predsa nechcel fotiť z delfínmi?

Alebo by ste možno niektorí uprednostnili radšej potápanie s nimi? (p.s. len pozor, možno uvidíte i to, čo nechcete vidieť, napríklad delfína, ktorý vykonáva svoje biologické potreby pod vodou :)

 Alebo  by Vás skôr zaujali gastronomické špecialitky?

Závisí od toho, aké by boli, však???  :)

            Čo je však asi najpodstatnejšie, v tejto krajine si každý vie nájsť niečo pre seba.

 Zábavu, šport, oddych i prechádzky po prírode. A ak Vám stačí tá s morom, môžte vždy zájsť do púšte a užiť si chvíľku samoty a premýšľania.. Alebo iba obdivovania nad tým, aká márna je snaha človeka a aký rýchly je život jeho..  

Prosím myslite na to, robte niečo zmysluplné, niečo, za čo stojí naozaj žiť.

Aby ste na konci namiesto ľútosti cítili vďaku za život.

Ako chutí Brusel #1.. Vône a chute

Keďže opísať slovami Brusel počas troch dní bude náročnejšie, rozhodla som sa, že to pojmem tentokrát viac vizuálne a skôr tematicky.. Síce som strávila v Bruseli pomerne krátky čas, (našťastie to nebolo prvý krát) ale o to pestrejší, takže bude sa na čo pozerať i o čom si čítať! A ak budete potrebovať vedieť viac, nejako sa dohodneme! V Bruseli totiž môžte toho zažiť naozaj veľa. Napríklad si poviete, že sa skúsite iba tak poprechádzať po uliciach mesta a zrazu akoby uchopíte tú atmosféru, pochopíte o čom je Brusel. 

                                                                      #1. O čokoláde. 

 Túlate sa po obchodoch, hovoríte si, že vy predsa doma tej čokolády máte na kilá tak či tak, a niektorá je navyše naozaj takzvaná belgická, takže sa snažíte odolať a nič si nekupovať. Potom ale idete okolo takéhoto skvostu a už sa nečudujete, že si chce každý kúpiť belgickú čokoládu. Ak by aj tú našu predávali v takýchto obchodíkoch, myslím, že by som zvážila príslušnosť značkám a prípadne národnostiam. Nedalo sa nefotiť, úplne to lahodilo očiam, duši pri predstave na čokoládu i hlave pri pomyslení na pominutie zmyslov, ktoré by asi nasledovalo.. Čo si budeme hovoriť, pekná krabička čokolády vždy poteší, no nie? Tak Vám musím prezradiť, že som do toho obchodu radšej nevošla. Lebo by som už asi tak ľahko a hlavne naprázdno neodišla.

  
                                                                     #2. O wafliach.

V tomto prípade je nutno konštatovať, že wafle sú must, chutia dobre i "natural", ja osobne som za verziu s džemom a so šľahačkou, tú odporúčam.. Keby ste videli tie rôzne kombinácie, možno by ste si povedali, že radšej ostať klasikom, aj keď zmena nezaškodí občas.

                                                        #3. O mušliach a slimákoch. 

 Odporúčam poriadne sa potúlať uličkami okolo Grand Place, nájdete tam uzučké ulice plné reštaurácií, odkiaľ na Vás vykrikujú čašníci, pozývajú Vás dovnútra a snažia sa odhadnúť odkiaľ ste. A tak ich nechávate v tom, že možno sa vrátite, pozeráte sa naokolo úplne do sýtosti, zvažujete, či ste skôr za slimáky alebo za mušle a popri tom sa Vám oči kochajú na krboch, na víne rozliatom v krištáľových pohároch, a na ľuďoch, ktorí vyzerajú, že im je naozaj dobre, spokojne.. Veru, že bolo fajn sa takto kochať..

                                                                   #4. O pive. 

 Prosím túto fotku berte s rezervou, predsa len si treba ten život trocha zľahčiť a načo by som Vám pózovala pri pive ideálne usmievajúca sa za nejakým stolom, keď sa môžem nechať nahovoriť na takúto blbosť, ľudia naokolo sa zastavujú, smejú a potom sa všetci idú do radu fotiť svorne na "môj štýl"? No nestojí to za to? (Ehm, čo Vám poviem, zdokumentované to ostalo, tak sa aspoň delím v snahe spraviť si zo seba srandu :)

                            #5. Čo dodať, už len si užívať a odskočiť si medzitým do Antwerp!

                                                             O tom ale nabudúce!!!