Láska cvála..

Láska sa vydáva na cestu,
uháňa sťa jazdec, tak ako prišla.
S tufovou tmou v očiach prebodá ako studený vietor
a horizonty pohasínajú.
Merané časom, nebola dlhá ani krátka,
ale bola v nej bezčasovosť.
Skutočne, svet sa nekončí mimo teba.
Dokonca začína hovoriť, súc tmavý ako oblak.
A ty nie si, nie si jeho ostrá os.
Nech sa tvoja tvár stane dôvodom, aby som si všimla iných,
aby som počúvala mamu, dieťa, šaša -
čo vravia a koho milujú.
Nech je nová nádej v nás, nie pre nás.
Štastie aj nešťastie sa vzájomne zahrýzli do svojich chvostov,
no ja rozseknem uzol ich nudného sváru.
Vrátim sa, budem cítiť,
potom budem zápasiť s vetrami, možno i s tým našim.
Svet sa do nás nezmestí, my sa nezmestíme doň.
A naša láska vlastne neodchádza.
Cvála celkom nablízku.
Sviatok

Ulice demoštrujú svoju radosť,
budovy sa postavili na špičky,
dnes je dôležitý deň,
ľudia sa pretŕčajú v oknách,
dnes je dôležitý deň,

lebo každý prestal myslieť
len sám na seba.


Nevena Borisova.

Nech sa nové začne.